Atlantída: Stratený Kontinent

13. srpna 2009 v 11:07 | Veron |  Tajuplné svety


Vyše dvetisíc rokov sa v európskej civilizácii šíri legenda o idylickom zlatom veku, ktorý prežívali obyvatelia úžasne bohatého kontinentu, až kým ho z povrchu zemského nezmietla náhla katastrofa. Vzostup a pád Atlantídy, ako ho v 4. storočí pred n.l. opísal grécky filozog Platóm, inšpiroval autorov približne dvetisíc kníih a veľa ľudí zasvätilo pátraniu po tomto ostrove život. Bádatelia už vytypovali vyše 40 lokalít, kde sa legendárna utopická ríša mohla nachádzať. Doteraz však chýba akýkoľvek doklad, že vôbec existovala. v dialógoch Timaios a Kritias zo 4. storočia pred n.l. poskytuje Platón prvé písomné svedectvo o ostrove "väčšom ako Líbya a Malá Ázia" dokopy a o ľudoch. ktorí majú osoh z jeho hojnosti. Keď sa vraj na počiatku rozdeľovala zem, Atlantídu dostal Poseidon, boh mora a zemetrasenia. Všetci Atlanťania vzišli z jeho manželstva so smrteľníčkou Kleito.
Podľa Platóna sa Atlantída nachádzala za Heraklovými stĺpmi (dnešný Gibraltársky prieliv) a ako námorná veľmoc ovládala Stredomorie až po Egypt a Malú Áziu. Mala značné prírodné bohatstvo a dostatok potravy. Pred severnými vetrami ju chránili vysoké hory, na lúkach sa pásla zver, vrátane koní a slonov, a pila z jazier a bystrín. Desiatim krajom tohto ostrovného sveta vládlo 10 kráľov a ich obyvatelia žili v absolútnom súlade. "Pohŕdali všetkým, okrem cnosti... a málo sa zaoberali myšlienkami na zlato a iný majetok. Atlanťania neboli len ideálny občania, ale i vynikajúci jazdci a šikovný kormidelnici. Po istom čase im však prestali stačiť všetky hojné dary, ktoré dostali, a pokúsili sa ovládnuť svet. V rozhodujúcej bitke s Atlantídou bojovali Atény a zvíťazili. Poseidon namieril svoj hnev proti ostrovu- okolo roku 9500 pred n.l Atlantídu postihla strašná katastrofa a zem sa bez stopy stratila vo vlnách. Platón trval na tom, že príbeh je pravdivý. Odvolával sa na rozprávanie, ktoré od niekoho pred dvesto rokmi počul aténsky štátnik Solón a ktore potom kolovalo ústnym podaním. Pravdivosťi tohto príbehu však neveril ani Platónov žiak Aristoteles. Ak máme vznik a pád Atlantídy považovať za historickú skutočnosť, musíme nájsť odpoveď aspoň na dve otázjy: Kedy a kde sa Atlantída nachádzala.
Najstaršia známa civilizácia sa vyvinula na území dnešného Iraku okolo roku 3500 pred n.l. a ani jeden z doteraz objavených pozostatkov prvých väčších spoločenstiev nepochádza z doby pred rokom 7000 pred n.l. V roku 9500 pred n.l teda neexistoval aténsky mestský štát a nemohol viesť vojnu s Atlantídou. A navyše- Európania spoznali koňa až v dobre bronzovej (teda okolo roku 3000 pred n.l), napriek tomu sa o koňoch Platón vo svojom opise často zmieňuje.
Pokial ide o umiestnenie Atlantídy, zásadný problém spočíva v tom, že Platón ju vytrvalo kladie za Heraklove stĺpy, čo je v rozpore so súčasným bádaním , ktoré sa zameralo na grésky ostrov Théra(Santorin) a Tróju. V roku 1922 zverejnil Eberhard Zangger, nemecký geoarcheológ v knihe Príval z nebies výsledky svojho desaťročného pátrania po skutočnom mieste Atlantídy. Tvrdí, že Platónovmu opisu zodpovedá Trója. Tá sa nachádza v Malej Ázii na sever od planiny, ktorá leží pri morskej úžine, bičujú ju ostré severné vetry a v blizkosti vyvierajú horúce i studene pramene. Zangger na prikláňa k hypotéze, že Gibraltársky prieliv bol známy ako Heraklove stĺpy až okolo roku 500 pred n.l. Predtým sa tak vraj označovali Dardanely, úžina oddeľujúca Európu od Ázie a vedúca do Čierneho mora. Aj na Platónovo tvrdenie, že sa Atlantída (na rozdiel od Tróje) potopila do mora, má Eberhard Zangger argument- okolo roku 1200 pred n.l. nečakaný záplavy naozaj zaliali nižsie položené časti Tróje. Zanggerove teórie treba najskôr zhodnotiť. Kým sa tak stane, najpravdepodobnejším kandidátom na niekdajšiu Atlantídu ost´va Théra. Existuje totž mnoho podobností medzi Platónovým opisom legendárneho ostrova a archeologickými nálezami pozostatkov egejskej civilizácie doby bronzovej ( 3000-1500 pred n.l.). Prieskum thérskeho Akrotiti, ktorý vedie grécky archeológ profesor Marinatos, odhalil zvyšky rozsiahleho mesta z doby bronzovej. Predpokladá sa, že bolo význačným obchodným strediskom minojskej civilizácie. O vtedajšej prosperite ostrova Théra svedčia dvoj- až trojposchodové domy, bohato zdobené freskami. Okolo roku 1500 pred n.l však ostrov postihla katastrofa- silná erupcia miestnej sopky pochovala časť ostrova do mora.
Najskôr asi nikdy nedokážeme s istotou určiť, či Platón opisoval skutočnosť, alebo predstavu. Keby sa však podarilo nesporne dokázať, že sa v datované stala chyba a že sa označenie Heraklove stĺpy pôvodne na Gibraltársky prieliv, podarilo by sa zrejme záhadu Atlantídy vyriešiť.



Poprosím nekopírovať článok, jedine ak po dohode, dalo mi to dosť práce napísať...Ďakujem a dúfam, že sa vám pačil:-)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama